the_london_police

The London Police

Rok 2009 bol pre tvorivú skupinu The London Police významným hlavne návratom jej bývalého člena Boba Gibsona.  Bob si prežil búrlivé časy, okúsil život hudobníka v kapele MOSS a čo je najdôležitejšie, našiel svoj vlastný autorský štýl. Práve to bolo hlavným dôvodom jeho odchodu z TLP, kde mal pocit, že len kopíruje osobité prevedenie jeho kolegu, CHAZA.  Dvojica sa po rokoch znovu spojila a vznikol jedinečný projekt, v ktorom sa kombinuje ikonická postavička LAD na pozadí dokonale rovných a presných línií, ktoré tvoria jej „architektonické“ útočisko. Aj keď sa tvorivé duo venuje prevažne štúdiovej tvorbe, vždy si nájdu čas aj na street art, ktoré im je potešením i oddychom súčasne. Na Bratislava Street Art Festivale sme mali možnosť rozprávať sa s Bobom Gibsonom, zatiaľ čo CHAZ usilovne pracoval na povestnej postavičke.


Usmiata tvár je typickým znakom na Vašich prácach. Je to o šírení pozitívnych vibrácií, ako pri prácach od PEZa? Prečo ste sa vybrali práve týmto smerom?
Vždy bolo pre nás dôležité predovšetkým šíriť, tak ako si sama povedala, pozitívne posolstvo. Deti sa na našich stenách môžu smiať, dospelí pochopia aj presahy. A je to univerzálne, nepotrebuješ k tomu sprievodný text.

Názov Vašej hlavnej postavičky je Lad, tá je zároveň aj Vašim podpisom – poznávacím znamením.  Občas je zobrazená s viacerými hlavami. Znamená to, že je schizofrenik?
To je otázka skôr na Chaza, on prišiel s týmto nápadom. Postavičku Lada vyvíja už asi 15 rokov. Chaz je sám veľmi komplikovanou osobnosťou, takže to so schizofréniou by celkom pasovalo. Dobrý postreh.

Používate hlavne čierno-bielu kombináciu. Videla som ale niekoľko prác, kde hrá úlohu aj modrá farba, tu je to napríklad zelená. Je za využitím týchto špecifických  farieb nejaký väčší význam?
Keď máš podklad ako má táto budova, ktorý okrem toho že je nerovnomerný je aj špinavý, tak pomôže keď ho najprv premaľuješ jednou základnou farbou. Tým celú stenu zjednotíš. Ak využívaš čierno-bielu kombináciu, tak tiež premýšľaš nad farbou, ktorá k nej sadne, ktorá vytvorí akúsi rovnováhu. A nám sa zatiaľ najviac vyplatili svetlé odtiene modrej, zelenej a oranžovej. Nevyužívame to však vždy, len v prípadoch ako je tento, aby naša práca vynikla aj z diaľky.

Jedna z klasických otázok. Pracujete tiež vo svojom ateliéri. Ako vnímate rozdiel medzi prácou v interiéri a exteriéri?
Práca na stenách v exteriéri je pre nás veľmi dôležitá. Totižto väčšinou makáme päť dní do týždňa zatvorení v štúdiu. Vždy tak dobre padne, keď raz za niekoľko mesiacov vypadneme von a pracujeme na veľkej stene. Máme radi cestovanie, spoznávanie nových miest a ľudí. Pre nás je potešením prísť na miesta ako je aj Slovensko.

Je to teda aj niečo ako dovolenka? Aktívny oddych?
Áno, pracovná dovolenka. Ale ak robíš niečo čo miluješ, tak to ako prácu ani neberieš. Obzrieš sa okolo seba a vidíš partie ľudí, ako aj tu, taktiež vytvárajúcich niečo skvelé. Je to príjemný pocit.

Pre pár rokmi si opustil TLP, aby si našiel svoj vlastný štýl. Ako sa toto rozhodnutie pozeráš s odstupom?
Určite to bolo správne rozhodnutie. Odísť na čas, aby si sa zlepšil a potom priniesol späť nadobudnuté skúsenosti. To je dobrá vec. V mojom prvom pôsobení v TLP som iba kreslil Lada, ktorý bol v konečnom dôsledku Chazovým dielom. Takže pre mňa bol odchod a práca na mojich vlastných veciach iba prospešný. Pre obe strany. Naučil som sa totiž veľa nového. Občas musíš začať odznova, aby si sa posunul.

Často vytvárate budovy na budovách, alebo dokonca kúsok mesta, jeho infraštruktúru. Môžeme tak hovoriť o architektúre na architektúre?
Skôr to preferujeme pri tvorbe v štúdiu. Na plátno umiestňujeme postavy do rozdielnych prostredí. Pri muraloch ako je toto treba brať na vedomie čas, ktorý máš na jeho tvorbu. V Bratislave to sú iba dva-tri dni. Pri takýchto maľbách nemôžeš byť veľmi ambiciózny. Musíš tiež brať na vedomie prostredie, v ktorom sa nachádzaš. Tento mural bude umiestený päťdesiat metrov od cesty. To znamená, že väčšina ľudí ho zhliadne z idúceho auta. Budú mať iba niekoľko sekúnd na jeho registráciu, na jeho prečítanie. Pre nás je tak veľmi dôležité aby výsledný dizajn bol zreteľný a hneď sa dal ľahko pochopiť. Iné by to bolo v centre meste, kde by sa ľudia okolo muralu prechádzali vo vzdialenosti troch metrov. A tiež keby sme mali viac času. Vtedy by sme navrhli niečo zložitejšie, možno práve niečo architektonické.

Ste v miestach, ktoré navštívite, inšpirovaní ich architektúrou?
Vždy si nejakým spôsobom inšpirovaný miestom, kde tvoríš. Ako som povedal, tu sa všetko odvíja od vzdialenosti od cesty a okoloidúcich dopravných prostriedkov. Ako umelec musíš vždy najprv pozorovať okolie, v ktorom sa nachádzaš a navrhnúť najlepší piece pre dané prostredie. Ak by som chcel vytvoriť dielo o Bratislave, tak by som najprv musel stráviť niekoľko dní prechádzaním a študovaním architektonických detailov. Až potom by som sa s nimi mohol hrať, rozoberať ich. Ale ako som povedal, teraz máme dva krátke dni, čo je málo na dostatočné prezentovanie sa v tom smere.

Čo bolo pre Vás zatiaľ architektonicky najpútavejšie v Bratislave?
Nemali som zatiaľ veľa príležitostí dobre sa v meste okolo seba poobzerať. Čo sa nám skutočne páčilo bol ten UFO most. To bolo prvé, čo sme pri príchode videli. Hneď nás to zaujalo a keby sme mali viac času na tento mural, tak to UFO by bol jedným z motívov, s ktorým by sme sa vedeli vyhrať. Teraz robíme kozmonauta. Ten je ale priamym odkazom na túto galaktickosť.

V niektorých prípadoch sa zdá, že Lad akoby oslavuje industrializmus. Alebo je to skôr paródia masovej produkcie? Na vašom murale z Miami v roku 2010 bol Lad znázornený ako poddajný robot alebo skôr robotník.
Je to takto – Chaz hľadá cestu ako namaľovať svoju postavičku, ja hľadám cestu akoby mohla táto postavička pôsobiť so svojim prostredím. Ide o to vytvoriť medzi ním a prostredím, čo ho obklopuje, istú väzbu. Nemá to veľa dočinenia s masovou produkciou, ide skôr o rozprávanie príbehu o tom, čo Lad robí, odkiaľ prišiel.

Takže Vaše muraly sú nie kritikou spoločnosti?
Nie, ide skôr o hravosť, o tvorenie príbehov. Nie sú komentárom súčasných konzumentov.

Pri zakladaní TLP malo ísť o kreatívnu skupinu ľudí. Čomu, okrem street artu, sa ešte venujete? Viem, že Chaz píše piesne o psoch a Ty si hral v hudobnej skupine nazvanej Moss.
Je pravda, že v  súčasnosti si väčšina ľudí spája TLP so street artom, my však pracujeme tiež na animáciách a na hudbe – píšeme piesne o psoch. Natáčame aj krátke filmy o veciach, ktoré robíme. Pre nás je dôležité byť pracovne rozmanitými. Človek sa tak nikdy nenudí. Ak ťa začne otravovať jedna činnosť prejdeš na druhú a potom sa zasa vrátiš spať. Ak máme výstavu, tak počas nej natáčame filmy alebo tam hráme svoje piesne. Takto nás to baví.

BLU, taliansky umelec – street artista, robí stop-motion videá. Sú svetovo populárne.
Je skutočný majster v tomto formáte. Je skvelý. Musí vždy pracovať veľmi rýchlo, expresívne a pritom s dôrazom na detail. Každý si nájde svoju cestu na rozprávanie príbehov. My v súčasnosti pracujeme na počítačových animáciách, na tých budú zachytené príbehy našich postavičiek. Ide akoby o obživnuté maľby. Dúfam, že naša prvá animácia sa dostane na svet najneskôr za rok.

Špeciálna otázka na záver. Mali ste už reakcie na Vaše diela zo strany profesionálnych architektov? Pretože budovy na Vašich maľbách sú skutočne kvalitne, dopodrobna navrhnuté.
Ja sám som kedysi pracoval ako architekt. Robil som na plánovaní miest. Viem teda, ako tieto veci fungujú.

Premýšľal si niekedy nad vytvorením akéhosi utopického mesta?
Áno, je to aj zrejmé aj z našich prác. Pred desiatimi rokmi som začal navrhovať virtuálne mesto, stále to nie je hotové. Snáď to raz dokončím.

Vladimíra Gaherová

13/09/2013 0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>